THE BEATLES
...Ťažké vysvetliť, skvelé zažiť...
Do skupiny fenomény a legendy 60. Rokov patria beatles. Patria? Sú šéfovia! The beatles bola legenda. Väcšia ako Twiggy, väcšia ako Elvis, väcšia ako čokoľvek iný.
Je toho o nich tak nespočetne veľa, že len ťažko som vyberala to najzaujímavejšie a najdôležitejšie o tejto legendárnej skupine.
Členmi The Beatles boli John Lennon (rytmická gitara, ústna harmonika, spev), Paul McCartney (basová gitara, spev), George Harrison(sólová gitara, spev) a Ringo Starr (bicie, spev), všetci z Liverpoolu v Anglicku. Lennon a McCartney boli hlavnými autormi piesní, do repertoáru skupiny však pravidelne prispieval aj George Harrison a niekoľko piesní zložil aj bubeník Ringo Starr. Po väčšinu ich kariéry bol ich producentom George Martin, ktorému sa niekedy prisudzuje aj prívlastok "piaty Beatle
The Beatles sa stali senzáciou v Spojenom kráľovstve koncom roku 1963. Tzv. beatlemánia, prejavujúca sa navonok najmä davmi jačiacich a omdlievajúcich dievčat, sa začiatkom roku 1964 prejavila aj v Spojených štátoch a popularita skupiny obsiahla väčšinu planéty.
The Beatles dosiahli výrazný, ďalekosiahly vplyv na modernú populárnu hudbu, čo bolo dôsledkom niekoľkých faktorov: The Beatles písali svoje vlastné piesne, naplno využívali možnosti nahrávacích štúdií tej doby, no najmä sa neustále snažili o absolútnu kvalitu svojich nahrávok.
V priebehu šesťdesiatych rokov 20. storočia sa členovia skupiny stali symbolickými vodcami medzinárodnej antikultúry mládeže, čiže Hippies. verejne experimentovali s východným mysticizmom, psychedelickými drogami a revolučnými politickými názormi.
John Lennon založil skifflovú skupinu pomenovanú The Quarrymen v lete roku 1956. 6. júla 1957 sa stretol v priebehu vystúpenia s Paulom McCartneym a čoskoro začali spoločne hrávať. V roku 1958 sa ku skupine pridal mladý gitarista George Harrison. V roku 1960 spoločne odcestovali do Hamburgu, kde sa následne stali The Beatles. V marci roku 1961 začali nahrávať, avšak pod menom Beat Brothers[1]. V tom období (do roku 1962) bol členom skupiny aj Stuart Sutcliffe, ktorý ovplyvnil najmä výzor členov skupiny a ich zmysel pre štýl. Skupina mala v rannom štádiu viacerých manažérov, v roku 1962 sa manažérom stal natrvalo Brian Epstein.
V roku 1962 sa skupina dostala pod krídla značky Parlophone (súčasť EMI) a bubeník skupiny Pete Best bol narýchlo vyhodený a nahradený skúsenejším Ringo Starrom.
Beatlemánia prepukla v Spojenom kráľovstve 13. októbra 1963 ako následok televízneho vystúpenia skupiny v londýnskom Palladiu. V USA naplno vypukla po troch vystúpeniach The Beatles v Ed Sullivan Show, 9., 16. a 23. februára 1964. Popová skupina sa stala celosvetovým fenoménom, keď ju na jednej strane zbožňovali davy, a na strane druhej ňou iní opovrhovali, napr. aj Frank Sinatra, či už kvôli hudbe (považovanej za hrubú a nemuzikálnu) alebo výzoru (škandalózne dlhým vlasom).
V roku 1964 mali The Beatles v americkej hitparáde Billboard Hot 100 simultánne päť piesní na prvých piatich miestach. Takáto udalosť sa už v populárnej hudbe nikdy neopakovala.
V roku 1965 dostali členovia skupiny rad MBE - boli vymenovaní členmi rádu britského impéria. Lennon a Harrison začali v tom čase experimentovať s LSD a zakrátko sa k nim pridal aj McCartney. V roku 1966 spôsobil Lennon značnú kontroverziu, keď sa v interview vyjadril, že kresťanstvo je na ústupe a dodal, že Beatles „sú populárnejší ako Ježiš“. V konečnom dôsledku bol donútený sa ospravedlniť, po tom čo bol za svoje slová odsúdený mnohými náboženskými organizáciami a dokonca Vatikánom, platne Beatles boli zakazované a pálené a skupina dostávala vyhrážky od skupín ako Ku Klux Klan.
Posledný koncert The Beatles pre platiacich divákov sa konal v San Francisku 29. augusta 1966. Následne sa skupina zamerala na štúdiovú tvorbu a ich neskoršie kompozície a hudobné experimenty zvýšili ich umeleckú prestíž, pričom si stále zachovali ohromnú popularitu.
Po smrti Briana Epsteina v roku 1967 sa členovia skupiny od seba začali vzďaľovať a finančná situácia skupiny, resp. skupinou vlastnených spoločností sa začala zhoršovať, čo bol primárne dôsledok nesprávneho riadenia.
Za ich posledný „koncert“ je považované vystúpenie na streche štúdií Apple v januári 1969 počas nahrávania albumu neskôr známeho ako Let It Be. V priebehu toho roku skupina tiež natočila svoj posledný album, Abbey Road, ktorý však bol vydaný ešte pred Let It Be.
Skupina sa oficiálne rozpadla v apríli v roku 1970 a po násilnej smrti Johna Lennona v roku 1980 vyprchali všetky nádeje na neskoršie znovuzjednotenie. Napriek tomu k opätovnému virtuálnemu zjednoteniu došlo v roku 1995, keď zvyšní členovia skupiny dotvorili dve staršie Lennonove nahrávky, Free As A Bird a Real Love. Tieto piesne boli vydané ako súčasť projektu troch dvojalbumov zložených z nevydaných materiálov a štúdiových nahrávok, dokumentárneho filmu a televízneho seriálu; tento projekt je známy ako The Beatles Anthology.
Producent George Martin zohral kľúčovú úlohu pri formovaní úspechu The Beatles. S prispením svojich skúseností rozpoznal a podporil potenciál skupiny, pričom iní, menej skúsení producenti by sa pravdepodobne snažili presadzovať vlastné názory a potlačovať kreativitu hudobníkov. Bol tiež pripravený na otvorený, experimentálny prístup k práci v štúdiu, ktorý si The Beatles začali vytvárať, keď získali viac skúseností.
Na vrchole kariéry v polovici šesťdesiatych rokov a natočení dvoch filmov - A Hard Day's Night a Help! - skupina prestala koncertovať. Zložitosť vystúpení pred tisíckami jačiacich fanúšikov, ktorí väčšinou prehlušovali hudbu viedla k strate ilúzií z turné a v roku 1966 prestali The Beatles celkom koncertovať s úmyslom sústrediť sa na nahrávanie platní.
Požiadavky skupiny na vytvorenie nového zvuku s každou novou nahrávkou, vplyv psychedelických drog a štúdiové postupy zvukového inžiniera Geoffa Emericka vyústili do albumov Revolver (1966) a Sgt. Pepper's Lonely Heart's Club Band (1967), ktoré sú dodnes považované za klasiku. Rovnako dôležité ako použitie štúdiových trikov (skresľovanie zvuku, neobvyklé postavenie mikrofónov, zmena rýchlosti nahrávania) boli v tom období pre tvorbu The Beatles aj hudobné nástroje nekonvenčné v populárnej hudbe, ako sláčikové nástroje, dychové nástroje a indické hudobné nástroje. The Beatles tiež začali používať elektronické hudobné nástroje a zvukové slučky.
Skupina čoraz viac viedla svoje vlastné nahrávania a postupná dominancia Paula McCartneyho v tomto procese zohrala úlohu v prehlbovaní napätia medzi členmi skupiny, ktoré v konečnom dôsledku viedlo až k rozpadu.
Stres sa začínal prejavovať v období vydania The Beatles (tzv. Bieleho albumu z roku 1968), pričom v tom období niektoré skladby natočili jednotliví členovia skupiny samostatne. Ringo Starr si v priebehu nahrávania dokonca vybral „dvojtýždňovú dovolenku“, čo bolo dokonca považované za dočasný odchod od kapely. V roku 1970 sa skupina definitívne rozpadla a jednotliví členovia sa začali - s rôznou mierou úspechu - naplno venovať sólovým kariéram.
Mladí Beatles boli úprimnými fanúšikmi Elvisa Presleyho. Imponovali im nielen jeho vystúpenia, ale najmä pozornosť, ktorej sa mu dostávalo zo strany ženského publika. Neskôr sa McCartney vyjadril, že „vidieť Elvisa bolo ako vidieť príchod mesiáša“. The Beatles nahrali množstvo Presleyho piesní, ale do rozpadu skupiny neboli žiadne vydané.
Čo dodať? Ošiaľ? Slabé slovo. Možno mánia.
Beatles štýl dnes propaguje na to, že sa to celé udialo pred 50 rokmi prekvapivo veľa ľudí. Oblikajú sa ako oni a do módy sa vracia i ich účes.
Z médií je dnes najviac počuť o Paulovi Mc´Cartneyovi. Utíchli ale ozvena zostáva až dodnes. Nebola to len skupina. Boli to ľudia ktorý väčšine sveta udávali štýl a spôsob života. Ich vzhľad a konanie doslova kričali “buď ako ja a bude ti dobre.“ Boli milovaný. Be rozdielu. The beatles dokázali spojiť takmer celý svet. Veľa generácií a miest. Pôsobia že sa zamerali na desaťročie. 60. Roky. Spravili ich niečim iným, mierovejším a krajším.
Jedno je isté. Ich meno znie aj po 50 rokoch zvučne, cédečka sa predávajú a nie len starší ľudia sa stále vracajú k ich hitom...
